Zoznámte sa so sestrami z Moschunu, Zojou a Nadiou. Táto dedina sídli pár kilometrov od Kyjeva a v marci 2022 sa doslova premenila na bojové pole. Moschun, veľmi podobne ako Buča či Hostomel, stál v ceste ruským vojskám smerom do hlavného mesta, a tak sa stal aj terčom veľkých útokov. V dedine, kde žije i Nadia a Zoja zostalo po Rusoch 80% zničených domov. Prosto vymazaná väčšina dediny. K týmto troskám patrí aj dom, kde bývali sestry. V auguste, keď sme ich navštívili prvýkrát, prespávali v maštali pri ich zničenom dome. V tme, v špine a v podmienkach, ktoré si nezaslúži nik.
“Sme mierni ľudia, čo sme mohli urobiť? Nikomu sme nič zlé neurobili, počuli sme lietadlá, strašný hluk, počuli sme, že niekoho dom horí. Sedeli sme v pivnici a potom sme z nej vybiehali. A potom tu bola fosforová bomba, moja sestra sa otrávila, lebo to je chemická zbraň. Jednu noc sme boli v pivnici, potom sme vyšli von. Už sme videli, že náš dom je trošku zruinovaný. A keď vybilo okná, vtedy sme utekali. Išli sme sa rýchlo obliecť, lebo bola zima.. a potom ďalšia fosforová bomba. Sestre to padlo na nohy. Utekali sme ku susede na ďalšiu ulicu a videli sme, že horí dom. A ďalšiemu susedovi, ďalšej susedke. Ráno sme sa zobudili a videli, že aj ďalšie domy horeli. Sme mierni ľudia, čo sme mohli urobiť? Nikomu sme nič zlé neurobili. Keby nebolo dobrovoľníkov, tak neviem ako by sme žili…”
Zoja a Nadija dnes bývajú vďaka práci dobrovoľníkov v malej drevenej unimobunke pri troskách svojho domu. Bez pomoci druhých by však zimu v maštali neprežili. Babušky ako Nadija či Zoja celý život poctivo pracovali, aby mohli spokojne žiť a dožiť vo svojom malom rodinnom domčeku. Ako mnohí ďalší (a ďalší) ľudia na Ukrajine však prišli o všetko.
Dokumentarista Michal sa pýta, čo ste urobili Rusom, keď vám oni urobili toto : „Sme mierni ľudia, čo sme mohli urobiť? Nikomu sme nič zlé neurobili…”