Zoznámte sa s Veronikou, malým, 6 ročným dievčatkom z Tsyrkun. To je dedinka, ktorá leží blízko Charkova. Toto dievčatko žije len so svojou babkou a tetou. Rodičov nemá, a po vypuknutí vojny zostala so svojou babkou v Tsyrkunách ako jediné dieťa. 2 mesiace žili v okupácii, skryté v podvale. Tých ďalších 10 mesiacov zas v neustálom strachu pod neustálym ostreľovaním. Hoci sa ruskí vojaci pohli za hranice charkovskej oblasti, dedina ako Tsyrkuny bola neustále bombardovaná.
Veronika ešte nevie poriadne čítať ani písať. Vie však rozoznať zvuk ukrajinskej obrany či ruskej artilérie „…no, keď to letí ku nám, je to veľmi hlučné a keď od nás, tak je to iný zvuk…”
Svoje zvieratá pomenovala Granát a Guľka. Veronika je prosto dieťa vojny. Jedno z mnohých ďalších, ktoré zostali kvôli tejto vojne odtrhnuté od normálneho života. Ukrajinské školy sú online, deti zostávajú doma a v sociálnej izolácii. Vonku sa hrať nedá, lesy, polia,všetko je zamínované, a bude trvať ešte roky, kým sa to všetko uprace.
„Ráno som sa modlila pred každým stromom, nech je všetko v poriadku a nech sem prídete. A nech vás uvidím. A večer, keď som išla spať, čítala som Otčenáš.”
V dokumente Čo ste urobili Rusom? nájdete aj príbeh malej hrdinky Veroniky.